SLOVENSKO PONÚKA folklór a tradície Tradície

Jeden z najarchaickejších zvykov, ktorý sa zachoval do dnešných čias. Koná sa koncom zimy a vyjadruje túžbu ľudí skoncovať s chladným počasím a privolať teplé lúče slnka.

Zvyk rozšírený na celom území Slovenska sa na dedinách i v meste koná v posledný deň sviatkov Veľkej noci - na Veľkonočný pondelok.

Mesiac máj sa vo všeobecnosti považuje za obdobie lásky a zrodu nového života. Májová zeleň bola symbolom sily a dobrého rastu. Najvýznamnejšie postavenie medzi rastlinami mal vo zvykoch tohto obdobia strom, ktorý sa v tejto súvislosti označuje ako máj.

V letnom období sa mnohé zvyky sústreďovali na ochranu proti zlým silám, ktoré mohli uškodiť vegetácii a hospodárskym zvieratám. Vyvrcholením tohto magického obdobia bola svätojánska noc (z 23. na 24. júna) spojená so zvykmi siahajúcimi do predkresťanského obdobia. Niektoré formy tohto zvyku, najmä pálenie vatier nad dedinou, pretrvali dodnes.

Na tento deň pripadá na Slovensku tradičný novembrový zvyk návštevy cintorínov, ozdobovania hrobov, pálenia sviečok a spomienok na zosnulých rodinných príslušníkov a známych.

Sviatok sv. Mikuláša je obľúbený najmä deťmi, ktoré sú v tento deň obdarované sladkosťami a rôznymi drobnosťami. Zvykom je očistiť si topánky, dať ich večer do obloka a ráno si v nich nájsť milé prekvapenie.

Sviatok Lucie je jedným z najtajomnejších zvykov a patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam.

Obdobie medzi Vianocami a Novým rokom patrí k najbohatším a najzaujímavejším na zvyky, z ktorých mnohé majú pôvod v predkresťanských oslavách zimného slnovratu. Tradícia Vianoc sa v obmenenej podobe zachovala dodnes v podobe vianočných trhov alebo predvádzania vianočných zvykov v skanzenoch.

Chodenie Troch kráľov (alebo aj chodenie s hviezdou) je známe v mnohých oblastiach Slovenska, a preto sa vyskytuje v rozličných variantoch a obmenách.

Fašiangy  - najveselšie zvyky počas roka majú pôvod v predkresťanskom období a patria k zvykom spojeným s prelomom zimy a jari.