V zbierkach Baníckeho múzea v Rožňave sa nachádza ojedinelý technický unikát – tretí najstarší parný cestný valec na svete. Pracovný stroj vyrobila firma Aveling & Porter vo Veľkej Británii v roku 1883 s výrobným číslom 1904.
Tretí najstarší parný valec na svete
Najstarší stroj, vyrobený v roku 1878 s číslom 1457, sa zachoval v nórskom Osle a druhý, s číslom 1760 vyrobený v roku 1882, sa nachádza v anglickom Nottinghamshire. Tasmánsky stroj z roku 1883 s výrobným číslom 1930 bol do roku 2005 považovaný za tretí najstarší. Tento titul mu ukoristil rožňavský.
Valec o celkovej hmotnosti 15 t poháňa jednovalcový ležatý parný motor s výkonom cca. 5,2 kW s pracovným (kotlovým) tlakom 0,8 MPa. Valec bol vyrobený ako jediný s menovitou hmotnosťou pre francúzskeho zákazníka - firmu S. Bourdin (M. § L.).
Pôvodne bol stroj opatrený zariadením na rozrývanie cestného povrchu namontovaným na zadnej náprave. Valce tohto, tzv. anglického typu boli určené na úpravu štrkových – makadamových cestných povrchov, ktoré pred úpravou bolo potrebné niekedy rozryť. Neskôr, už pri úprave živičných povrchov (na ktoré boli vyvinuté valce tzv. francúzskeho typu), nepotrebné zariadenie na rozrývanie zo stroja odrezali.
V roku 1948 bol stroj majetkom firmy Billik, Schick & spol. v Prahe. V roku 1950 je súčasťou inventára Komunálnych služieb mesta Prahy, odkiaľ putoval do Národného technického múzea v Prahe. Do Rožňavy sa dostal v roku 1959. Ako a kedy sa dostal z Francúzska do Prahy, zatiaľ nie je známe.
Posledný vodič valca ho spojazdnil v roku 1959 na dvore Baníckeho múzea. Valec sa mal použiť pri úprave cesty okolo vtedy vybudovanej práčovne v Rožňave. Nakoľko z valca parného agregátu striekala voda, stroj už nedostal povolenie na prevádzku.
Autor: Pavol Horváth (BM)