BANSKÁ ŠTIAVNICA ležiaca uprostred Štiavnických vrchov na strednom Slovensku je mestom zaradeným do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.
Bývalé banícke mesto BANSKÁ ŠTIAVNICA je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku.
HISTÓRIA
Ťažba drahých kovov v centrálnej časti Štiavnických vrchov má veľmi dlhú históriu. Už v listine z roku 1156 sa táto oblasť spomína ako terra banensium, čiže zem baníkov. Medzi ťaženými nerastami prevládala strieborná ruda, a preto sa Banská Štiavnica označovala aj ako „strieborné mesto“.
V 18. storočí sa Banská Štiavnica stala najväčším centrom ťažby drahých kovov v habsburskej monarchii. V období rokov 1790 až 1863 vydala štedrá zem pod Štiavnickými vrchmi 490 t striebra a 11 t zlata. Postupne sa tu sústredilo aj banícke školstvo a veda. V roku 1735 tu založili najstaršiu uhorskú banícku školu, ktorú v roku 1762 povýšili na Banskú akadémiu - prvú vysokú školu svojho druhu na svete. V roku 1846 sa zlúčila s Lesníckou akadémiou založenou v roku 1808. Do mesta sa zase vrátila dávna sláva a prosperita a koncom 18. storočia bola Banská Štiavnica tretím najväčším mestom v Uhorsku s 23-tisíc obyvateľmi.
Koncom 19. storočia rozvoj mesta ustrnul a banská činnosť začala upadať. Tento vývoj pokračoval aj v 20. storočí. Poslednú baňu v Štiavnici zatvorili v roku 2001.
PAMIATKY
Pamiatky v historickom centre mesta sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. V mestskej pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica sa nachádza 360 pamiatkových objektov. Vytvárajú jedinečný súbor vysokej kultúrnej a historickej hodnoty, ktorý je navyše zasadený do nádherného horského prostredia Štiavnických vrchov.
Hlavnou dominantou centra mesta je Starý zámok ležiaci západne od Trojičného námestia. Najstarším objektom v zámku je bývalý farský kostol. Spolu so susedným karnerom ho postavili v 13. storočí ako trojloďovú románsku baziliku. Dnes Starý zámok slúži ako múzeum. Zaujímavými expozíciami sú okrem iných fajky a terče.
Na protiľahlom kopci stojí od roku 1571 Nový zámok, ktorý sa takisto využíva na muzeálne účely. Je v ňom expozícia protitureckých bojov a poskytuje krásny pohľad na mesto.
Najviac pamiatok sa v Banskej Štiavnici sústreďuje do priestoru medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia a budova radnice so štíhlou hodinovou vežou.
Uprostred Trojičného námestia obstavaného starobylými meštianskymi i verejnými budovami stojí nádherný trojičný stĺp. Najväčšou budovou Trojičného námestia je Hellenbachov dom, ktorý pôvodne slúžil Banskému súdu a neskôr patril Banskej a lesníckej akadémii. Ďalšia rozľahlá verejná budova stojí na Kammerhofskej ulici. Ide o budovu Komorského dvora (tzv. Kammerhof), ktorá vznikla v roku 1550 stavebným zjednotením niekoľkých gotických domov. Dnes je hlavnou budovou Slovenského banského múzea. Jeho najatraktívnejšou expozíciou je Banské múzeum v prírode s možnosťou fárať do podzemia.
Neprehliadnuteľnou je banskoštiavnická baroková Kalvária - 23 objektov umiestnených v krásnej prírode Štiavnických vrchov.
Zdroj: Vydavateľstvo Dajama