Hudba má v slovenskej kultúre mimoriadne významné postavenie. Bola a stále je našou neodmysliteľnou súčasťou života - obradov, zábavy, oddychu, celého sveta myslenia i cítenia ľudí. Človek si spieval pri práci, v radosti i žiali a to mu pomáhalo prebíjať sa životom.
Goralský hudobník v Pieninách
Ľudové piesne patria k najstarším umeleckým prejavom. Odrážali život ľudu na pozadí dejín. Historické piesne a z nich predovšetkým zbojnícke piesne a ľudové balady, ukrývali v sebe myšlienky o slobode a voľnosti. Obzvlášť umelecky hodnotná je lyrika (ľúbostné piesne, uspávanky, trávnice), zobrazuje citový život slovenského človeka.
Pokračovateľom ľudovej piesne sa stala folklórna hudba. Oživujú ju každoročné folklórne festivaly, z nich najväčšie a najznámejšie v Detve a Východnej. Umeleckú hodnotu ľudových zvykov, obyčajov a piesní zušľachťujú profesionálne telesá /Lúčnica, SĽUK/, poloprofesionálne /často študentské súbory/ a amatérske telesá /Detva, Poľana, Zemplín, Liptov, Šarišan, Záhorák, Oravan, Kysučan, Goral.../ pracujúce takmer v každom mestečku a dedinke. Medzi najobľúbenejších tradičných aj profesionálnych interpretov ľudových piesní patrí Darina Laščiaková.
Slovenská ľudová hudba má regionálny charakter - piesne a orchestre sa líšia od kraja ku kraju. Nie sú však výnimkou ani regionálne variácie tej istej pesničky či skladby, opakovanie hudobných motívov alebo naopak textu s hudobnou obmenou. Hudba jednotlivých regiónov sa líši aj nástrojovým zložením kapiel /niekde sláčikové, strunové, inde viac dychové/. Celkom špecifickým nástrojom, ktorý má pôvod v Detvianskom regióne, je vysoká pastierska píšťala, tzv. fujara. Pre svoju výnimočnosť, geniálnu jednoduchosť prevedenia a nenáročnosť základného ovládania /ktorou sa však netreba nechať zmýliť/, bola zaradená aj do Zoznamu diel ústneho a nehmotného dedičstva humanity UNESCO. Jej krásny zvuk si môžete vypočuť napríklad počas Celoslovenských dní fujaristov v dedinke Korytárky v Podpoľaní. Každoročne tu prebieha aj Festival heligonkárov - hudobníkov hrajúcich na zvláštny, jednoduchý a ľudovo obľúbený druh akordeónu.
Slovenskí cimbalisti sú tiež majstrami svojho druhu. Tento sofistikovanejší nástroj dnes patrí profesionálom. Je dušou popredného cigánskeho orchestra Jána Berky-Mrenicu /on sám je amatérsky virtuóz/. Ako etnické špecifikum sú svojou hudbou povestné aj ďalšie rómske orchestre, ktorých hudba je vďaka svojej dynamickosti obľúbená na ľudových zábavách a tancovačkách doma i v zahraničí. Reprezentatívnym umeleckým telesom, ktoré sa venuje rómskej hudbe a tancu, je aj košické divadlo Romathan.
Ľudová hudba v toku dejín ovplyvnila mnohých skladateľov vážnej aj modernej hudby. Zo slovenskej ľudovej piesne napríklad vyviera hudobné myslenie obľúbeného skladateľa Mikuláša Schneidra - Trnavského /je autorom množstva chrámových piesní/. Dokonca aj slovenská národná hymna bola napísaná na nápev obľúbenej ľudovej piesne „Kopala studienku“.
K ďalším príkladom interpretov modernej hudby, ktorí sa nechali inšpirovať ľudovou piesňou, patria skupiny Vidiek, Lojzo, Tublatanka, Elán, Banda a tiež folkové kapely a speváci. V súčasnosti aj vďaka nim obľúbenosť tradičného folklóru neklesá, no stáva sa čoraz viac populárnym.