Zrúcaniny Gelnického hradu
Gelnický hrad bol postavený za vlády
uhorského kráľa Ondreja II. v roku 1234. Už v 13. stor. prežil 1. vpád Tatárov. V 15. stor. sa dostal do rúk Jána Jiskru a neskôr bratríckeho vojska. Po ústupe vojska daroval kráľ Matej za pomoc proti bratríkom hrad aj mesto Zápoľskovcom.
V r. 1527 bol hrad počas bojov o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským zničený. Po porážke Zápoľského daroval Ferdinand hrad Alexejovi Turzovi. Ten ho obnovil a zväčšil. Od tých čias sa označuje ako „Turzov hrad“. Turzovci boli vlastníkmi hradu až do roku 1636 kedy zomrel posledný mužský potomok Michal Turzo.
Roku 1638 ho Ferdinand III. dal grófovi Štefanovi Čákimu a jeho manželke Eve Forgáčovej. Nástup Čákiovcov do hradu sa však pre povstanie Juraja Rákociho presunul až na rok 1652. Za ich panovania sa udialo viacero povstaní a tak prechádzali hrad i mesto z rúk do rúk. V tých časoch bol hrad úplne zničení. Nie je však isté, či to bolo už r. 1685 alebo až 1710.
Od roku 1765 slúžil hradný areál ako miesto vojenského výcviku gelnických husárov. Na príkaz predstavenstva mesta sa materiál z hradných múrov použil na stavbu radnice a priľahlých budov. V roku 1839 prešiel hrad do správy mesta Gelnica, ktoré dalo poškodené časti hradu odstrániť. V roku 1963 sa začalo s prieskumom hradného areálu a okolia. Zistilo sa, že v okolí hradu vyúsťuje 14 podzemných chodieb. Pri výkopových prácach sa našli predmety ako kľúče, ostrohy, zbrane a podobne.
Ruiny hradu sú verejnosti voľne prístupné, nachádzajú sa na opačnom konci mesta pri príjazde do Gelnice zo smeru od Jakloviec. Prístup je komplikovaný, je potrebné obísť Banícke múzeum a bočnými uličkami sa prepracovať až na Zámkovú ulicu, ktorá vedie na temeno kopca, z ktorého je nádherný výhľad na okresné mesto Gelnica.