Napriek všetkej modernosti a pokroku existujú okamžiky nášho života, kde chceme vyjadriť spolupatričnosť s "našimi koreňmi" a zachovávať zvyky predkov. Jedným z nich je určite svadba. Pozývame vás nakuknúť, aké tradície sa zachovávajú na svadbe v šarišskom regióne.
Svadba sa už začína spravidla vo štvrtok takzvanými
"pirkovinami". Ide o stretnutie mladých, ktorí pripravujú výzdobu a vijú "pirečka" pre družbov. Samotný svadobný obrad začína v sobotu ráno
"odpitovaním", čiže pokľaknutím pred rodičov a krstných rodičov a poďakovaním za výchovu a starostlivosť. To sa deje v domoch oboch snúbencov. Po uzavretí manželstva v kostole alebo na úrade sa všetci svadobčania odoberú na miesto hostiny. Pred vstupom
sa rozbíja tanier, kde črepiny predstavujú šťastie a ženích s nevestou ich musia spoločne upratať, aby sa ukázalo ako im to pôjde v spoločnej domácnosti. O polnoci sa starší družba nevesty trikrát pýta
"či si dá vienok z hlávky sňať, alebo hlávku sťať." Poslednýkrát ona privolí, ale družba musí splniť nejakú podmienku. Nevesta sa za spevu a tanca nechá
"začepiť" - odkladá závoj znak panenstva a prijíma stav manželský - čepiec.
"A kedz ja ne dzifka, ty už na parobek", týmito slovami nevesta sníma ženíchovi "pirečko" a udupe ho. Nasleduje
"družbovský tanec", kedy družbovia tancujú so závojom nevesty okolo fľaše pálenky. Nevesta prichádza v kroji a začína
"redový tanec". Všetci svadobčania s ňou za radom tancujú, ale každý musí za tanec zaplatiť. Po tomto tanci sa podáva posledné jedlo hostiny, ktoré je zásadne segedínsky gúľáš s knedľou.