Magna Via bola kedysi dôležitou poštovou a prepravnou cestou v bývalom Rakúsko-Uhorsku a viedla cez dnešné Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajinu. História cisársko-kráľovskej poštovej cesty, projektovanej v 16. storočí siaha do obdobia vojen. Na rozkaz panovníka Ferdinanda I. bola k štyrom tratiam z Viedne do Ľvova, Carihradu, Kronštatu a Karlstadtu dobudovaná v r. 1550 jedna z najdlhších poštových a dopravných spojníc, ktorá mala celkom 56 poštových staníc. Jednotlivé stanice boli od seba vzdialené dve poštové míle (cca 15 km) a súčasťou boli i stravovacie a ubytovacie objekty a tiež hospodárske budovy pre ustajnenie koní. Poštovú stanicu spravoval magister postae, ktorému podliehali postilioni. Títo vykonávali samotnú dopravu, pôvodne na koňoch, neskôr na poštových vozoch. Svoj príchod oznamovali trúbkou, ktorá ostala dodnes symbolom pošty. Dnes sa táto "vydláždená cesta" začína pomaly vracať k zašlej sláve.