Čím sú jaskyne Slovenského krasu odlišné od ostatných jaskýň? Prečo sú také výnimočné, že sa im dostalo cti byť súčasťou svetového prírodného dedičstva?
Výnimočná hustota jaskýň
Na krasových planinách a pod nimi bolo doteraz objavených tamer 1000 jaskyň a priepastí s rôznymi formami sintrovej i ľadovej výplne. Takáto hustota jaskýň sa v miernom klimatickom pásme nevyskytuje pravdepodobne nikde na svete.
Genetická a morfologická pestrosť jaskýň
Na pomerne malom území sa tu vedľa seba vyskytujú rôzne typy jaskýň, ktoré vznikli zložitými procesmi speleogenézy za obdobie od konca druhohôr: korózne priepasti, riečne jaskyne, ponorné jaskyne.
Výskyt vzácnych jaskynných živočíchov a archeologických nálezov
Tieto jaskyne trvalo alebo dočasne obýva viac ako 500 druhov živočíchov, medzi nimi nájdeme aj vzácne druhy, ktoré žijú iba v jaskyniach na tomto území, alebo dokonca iba v jednej jaskyni.
Vo výplni jaskýň sa uchovala séria nálezov pravekých kultúr za obdobie približne posledných 35 000 tisíc rokov. Jaskyne slúžili človeku ako obydlie, svätyňa i hrob. S jaskyňami ho spájal určitý pocit tajomna, ktorý sme schopní v sebe objaviť aj dnes. Je to jedna z ciest, ktorá nás stále spája s našimi predkami a jeden z dôvodov veľkého záujmu o jaskyne v súčasnosti.
Najvýznamnejšie podzemné krasové javy:
Domica - Čertova diera, Silicko - Gombasecký jaskynný systém (Silická ľadnica, Gombasecká jaskyňa, Krásnohorská jaskyňa, Hrušovská jaskyňa, Jaskyňa Skalistého potoka, Kunia priepasť, Drienovská jaskyňa, Jasovská jaskyňa, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Diviačia priepasť, Zvonivá jama, Obrovská priepasť a Snežná diera.