Druhé najväčšie slovenské mesto KOŠICE je nielen centrom východného Slovenska, ale aj jadrom oblasti Východných Karpát, spájajúcej špecifiká viacerých národov a národností.
Mesto KOŠICE (242 066 obyvateľov) leží na rieke Hornád na západnom okraji Košickej kotliny, má dlhú a bohatú históriu a prežíva veľmi dynamickú súčasnosť. Po stáročia bolo najvýznamnejším strediskom celého regiónu, prirodzeným centrom obchodu, remesiel, kultúry a vzdelanosti.
HISTÓRIA
Stredoveké mesto Košice vzniklo približne v polovici cesty medzi opátstvom a hradom. Jeho písomne potvrdená história siaha do roku 1230. V prvých listinách sa spomína pod názvom Villa Cassa, z ktorého sa vyvinulo latinské pomenovanie Cassovia, nemecké Kaschau, maďarské Kassa a napokon aj slovenské Košice.
V roku 1342 sa dočkali dôležitých výsad slobodného kráľovského mesta. Mimoriadne významný je pre Košice dátum 7. máj 1369. V tento deň dostali ako prvé mesto v Európe kráľom signovanú erbovú listinu. Tento deň sa dodnes oslavuje ako Deň mesta Košice. V 15. storočí boli Košice so sedemtisíc obyvateľmi druhým najväčším mestom Uhorska (prvý bol Budín a tretia Bratislava).
20. storočie zmenilo Košice radikálnym spôsobom, pričom zmeny mali do značnej miery politický charakter. Mesto sa v prvom rade začlenilo do nových štátnych útvarov. Posledný deň roku 1918 sa stalo súčasťou Československej republiky, v roku 1938 ho na viac ako šesť rokov zabralo horthyovské Maďarsko.
V apríli 1945 sa v Košiciach zišla po prvý raz na domácej pôde československá vláda. Výsledkom tohto stretnutia bol dokument známy ako Košický vládny program o povojnovom usporiadaní slobodnej republiky.
Postupne sa menili aj ďalšie významné atribúty Košíc: veľkosť, národnostná štruktúra a celkový vzhľad. Od konca druhej svetovej vojny do konca 20. storočia sa počet Košičanov viac ako zdvojnásobil. Pre nových obyvateľov prichádzajúcich najmä z vidieka vznikli nové obytné štvrte.
Dnes tvoria výraznú väčšinu populácie mesta Slováci, minoritne sú zastúpení Maďari, Česi a Rómovia. Najväčším podnikom v Košiciach a jedným z najväčších podnikov na celom Slovensku sa stali Východoslovenské železiarne (dnes U. S. Steel) postavené za juhozápadnými hranicami mesta.
PAMIATKY
Za pamiatkami Košíc netreba chodiť veľmi ďaleko, pretože takmer všetky sa sústreďujú do historického centra mesta, ktoré je rozlohou najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou na Slovensku. Jeho ústredným priestorom je vretenovité Hlavné námestie, ktoré sa právom považuje za jedno z najkrajších slovenských námestí. Je mimoriadne živou pešou zónou olemovanou množstvom krásnych historických budov. Dominantou mesta aj námestia je gotický Dóm sv. Alžbety ktorý je najväčším kostolom na Slovensku a zároveň najvýchodnejšie ležiacou katedrálou západného typu v Európe.
Pred severným priečelím dómu stojí Urbanova veža postavená v 14. storočí. Samostatne stojaca kaplnka sv. Michala, bývalá kostnica, z konca 14. storočia vytvára spolu s Dómom sv. Alžbety a Urbanovou vežou ucelený a na Slovensku ojedinelý gotický súbor pamiatok.
Najmä v lete je najživším miestom celých Košíc priestranstvo medzi divadlom a dómom. Tvorí ho park so spievajúcou fontánou.
V južnej časti ústredného námestia sa možno oboznámiť so stredovekým mestským opevnením. Vstupom do podzemia sa ocitneme v zrekonštruovaných základoch Dolnej brány, ktoré sa využívajú ako netradičná galéria a koncertná sála.
Košickým symbolom je aj Socha maratónca. Pripomína skutočnosť, že v Košiciach sa každoročne na jeseň organizuje Medzinárodný maratón mieru, ktorý patrí k najstarším na svete.
V jednom z múzeí si návštevníci môžu prezrieť aj slávny Košický zlatý poklad. Jedinečná zbierka zlatých mincí z 15. až 17. storočia s hmotnosťou 11 kg pochádza z 81 európskych mincovní.
Zdroj: Vydavateľstvo Dajama